Vážení zákazníci, vzhľadom na aktuálnu situáciu vo svete sa môžu dodacie lehoty niektorých produktov predĺžiť. Zároveň Vás chceme uistiť, že Vám bude tovar doručený hneď, ako to bude možné. Ďakujeme za pochopenie.

Vianoce očami detí

Vianoce. Aj vám sa tak rozbúchalo srdce a v ušiach zazneli zvončeky? Hoci sa nám zdá, že každým rokom sú tu skôr, pravda je taká, že to len my žijeme hekticky a nevieme si vychutnať aktuálny moment. Aby pre nás tentoraz neboli Vianoce iba strašiakom (koľko toho treba upratať, nakúpiť a pripraviť...), zaspomínajme si, ako sme ich prežívali, keď sme boli malými deťmi...

Každým rokom iné

Kým sme verili, že darčeky nosí Ježiško, vôbec nám nenapadlo, prečo nás mamka vyzýva v obchode ukázať, ktoré náušnice sa nám páčia, a potom nás posiela čakať pred predajňu. Nič nám nenaznačili ani veľavravné pohľady predavačky, ktorá si s mamkou sprisahanecky žmurkala. 

Tie krásne zimné večery, keď sme s rodičmi sedeli za kuchynským stolom a písali sme listy Ježiškovi, mali naozaj svoje čaro, a vôbec nám nebolo divné, že sme list vhodili do našej vlastnej poštovej schránky, z ktorej si ho mal Ježiško sám vybrať. A potom prišiel Štedrý deň. Rozprávky nemohli chýbať! Aj keď mamka stokrát zakričala: „Choďte vyhodiť rybacie kosti psovi!“, rozkaz sme splnili, až keď to vyhovovalo nám. 

Práve vďaka tomu sa dodnes môžeme smiať z nášho vianočného trapasu, pretože to, čo sme ako deti vyhodili psovi, už neboli kosti, ale rybacie mäso pripravené na obaľovanie. Keby vonku nemrzlo a pes nebol prejedený, prišli by sme o našu vianočnú večeru... i keď trochu netradičnú. Uznajte, kto si pri slávnostnom stolovaní vyberá z taniera psiu srsť?

Radosť pri stromčeku

Každý rok sa opakoval rovnaký scenár. Mamka nás poslala umyť si ruky, no také jednoduché to nebolo. Ocko mal totiž za úlohu nás v kúpeľni zdržať. Ako deťom nám nikdy nenapadlo, že práve vtedy sa do izby so stromčekom zakráda „Ježiško“ s darčekmi. Kým sme z kúpeľne vyšli, dvere izby boli zatvorené a my ako deti sme počas jedla uvažovali, ako len môže byť taký nenápadný! 

Zjesť posledné kôpky jedla bol vždy najväčší problém, pretože očakávanie vysnených darčekov nám akosi stiahlo žalúdky. A aj celodenný pôst. Ešte modlitba po jedle a šup k stromčeku. Blikot farebných svetielok, vôňa živého stromčeka a elegantne naukladané darčeky pod ním. 

Ten Ježiško to zasa stihol a ešte sa nám aj trafil do vkusu! Pohľad na známe náušnice nám rozbúchal srdce. Dobrá motivácia, prečo byť celý rok opäť dobrí... 

Na detstve je najčarovnejšie práve to, že detská myseľ je otvorená zázrakom. No aj keď sme už dospelí, stále môžeme veriť. Buďme na Vianoce bezstarostní ako všetci tí maličkí, ktorí nám už od októbra pília uši zoznamom prianí, a neberme najkrajšie sviatky v roku ako trest. 

Keď sa rodina v dobrom zdraví zíde pri spoločnom stole, je to ten najväčší dar. Nepotrebujeme plný stôl ani vyleštené okná, aby sme sa vedeli spolu porozprávať a dobre sa zasmiať.